Motto: Ak nevieš presne kam kráčaš,
obzri sa, odkiaľ si prišiel
Na začiatku bola snaha dozvedieť sa viac o tom, odkiaľ pochádzame. Odkiaľ prišli naši
predkovia, ktorí žili v Rabči, dedine na severe Slovenska neďaleko hraníc s Poľskom a kedy sa
tak stalo. Hľadanie predkov v matrikách a rôznych dokladoch je napínavé ako detektívka.
Pri bádaní v archívoch zistíme rôzne zaujímavosti a neraz aj prekvapenia. Pri tvorbe
rodokmeňa či skôr rozrodu našej rodiny som postupovala obvyklým spôsobom, od najnovších
údajov k najstarším. Veľkou pomocou mi bolo, že sama pochádzam z tejto rodiny a členov
predošlej generácie som osobne poznala alebo som o nich vedela od matky.
Pri tvorbe rodokmeňa však bolo treba podrobne mnohokrát preštudovať existujúce doklady.
Zistené informácie by bolo škoda nevyužiť, preto sa táto práca nakoniec zaoberá širšou
rodinou našich pradedov, okrem rodičov podáva informácie aj o ich súrodencoch. Napriek
podrobnému štúdiu sa časom môžu nájsť aj ďalšie, doteraz neznáme a preto neprebádané
materiály. To, čo sa mi podarilo zistiť, som usporiadala chronologic- ky, od najstarších po
najnovšie známe fakty, doplnené spomienkami vlastnými aj iných členov rozvetvenej rodiny.
Nevieme, či Raticovci žili v Rabči od jej vzniku, možno žili pod inými menami. Počas tvorby
tohto rodokmeňa sa potvrdilo, že v Rabči podobne ako v okolitých, najmä goralských dedinách,
dochádzalo k častým zmenám priezviska (Rabčanský-Jaššak, Rabčanský-Glejtak,
Rabčanský-Potaraný, Bartkoviak-Pitak, Briš-Želazko, Korman alias Sika, Želazko alias Pons,
Adamčík alias Potarany, Rabčanský-Ragul, atď.), dokonca niektoré rodiny súbežne, v tom istom
čase používali viacero priezvísk (napríklad priezvisko Rózy Raticovej rodenej Smolárovej sa
uvádzalo s ďalšími takmer rovnocennými prímenami Kovaliček a Otiepka, dokonca aj v tvare
Oscepka). Taká situácia bola v priezviskách najmä koncom 18. storočia, neskôr sa pomery trochu
zlepšili.
V listinách viažúcich sa k Rabči sa Raticovci objavili, keď už mala dedina za sebou vyše 200
rokov svojej existencie, v druhej polovici 18. storočia. Prvá zmienka o rodine Ratica
v Rabči pochádza z roku 1770. Staršie údaje sa zatiaľ nepodarilo o rodine Raticovcov
v dokladoch viažucich sa k Rabči nájsť. Matrika narodených, či skôr pokrstených
(Matrica baptisatorum) obce Rabča sa zachovala až od roku 1766, matrika manželstiev (Matrica
copulatorum) od roku 1787 a matrika zomrelých (Matrica defunctorum) od roku 1786.
Z týchto matrík, nachádzajúcich sa v Štátnom oblastnom archíve v Bytči, pochádza väčšina
údajov o našom rode. Aj tie sú však neúplné, pán farár Kecera, ktorý spravoval
rabčanskú farnosť počas druhej svetovej vojny, v pohnutých časoch prechodu frontu začiatkom
apríla 1945 vo farskej kronike uviedol, že ruskí vojaci zobrali z fary okrem iných vecí aj
matriku sobášených.1 Matričné údaje sú doplnené údajmi z rôznych súpisov Oravského
panstva, zo sčítania obyvateľstva, z katastrálnych hárkov a z iných listín, ktoré sa
podarilo nájsť.[1]